Preskočiť na obsah

Umelá inteligencia

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu umelá inteligencia pozri umelá inteligencia (rozlišovacia stránka).

Umelá inteligencia (skratka UI alebo AI; iné názvy pozri v kapitole Terminológia) je:[1]

  • schopnosť umelo vytvoreného systému (konkrétne stroja a/alebo softvéru) zdanlivo alebo reálne inteligentne (prípadne racionálne) myslieť (prípadne konať),
  • a/alebo samotný tento systém (čiže systém s touto schopnosťou),
  • a/alebo výskum tejto schopnosti (resp. príslušná vedecká disciplína).

Presné znenie definície umelej inteligencie je však sporné - pozri nižšie v kapitole Definícia.

Umelá inteligencia existuje už veľa rokov (najneskôr od polovice 20. storočia), ale zvýšenie výpočtového výkonu spojené so zvýšením dostupnosti a množstva údajov na začiatku 21. storočia viedlo k obnoveniu záujmu o využitie umelej inteligencie.[2]

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa popri výraze umelá inteligencia[3][4][5][6][7][8] (skratka UI alebo AI[9]) niekedy alternatívne používajú názvy strojová inteligencia[10][6][11], umelý intelekt[3][8] či strojový intelekt[9]. V angličtine sa používajú výrazy artificial intelligence (skratka: AI alebo A.I. [oboje vyslov: ej-áj]) alebo machine intelligence[11][10]. Niekedy sa za úplné synonymum umelej inteligencie považuje výraz syntetická inteligencia (angl. synthetic intelligence), ktorý ale niekedy môže znamenať len "skutočnú" umelú inteligenciu, teda takú, ktorá nespočíva v napodobňovaní (simulovaní) inteligentného správania (je sporné, čo presne táto skutočná umelá inteligencia je).[12][13][14][15] Niekedy sa za úplné synonymum umelej inteligencie považuje aj výpočtová inteligencia (iný názov: komputačná inteligencia; angl. computational intelligence)[16][12], ale tento výraz má viacero významov.

Ak sa umelá inteligencia chápe ako systém (stroj/počítač/softvér), označuje sa buď názvami uvedenými v predchádzajúcom odseku alebo názvom systém umelej inteligencie či (najmä v prípade prevažne fyzického systému) zariadenie poháňané umelou inteligenciou/zariadenie s umelou inteligenciou/AI zariadenie (angl. AI-driven device, AI-powered device, AI device).[17][18][19][20][21]

Ak sa umelá inteligencia chápe ako výskum, resp. vedná disciplína, označuje sa buď názvami uvedenými v prvom odseku (najmä názvom umelá inteligencia), alebo názvami intelektika[22], teória umelej inteligencie[23] či veda o umelej inteligencii[22]. Názov intelektika (nem. Intellektik, angl. intellectics) zaviedol W. Bibel v roku 1980 výslovne preto, aby ukončil prax používania výrazu umelá inteligencia na označenie tak vednej disciplíny, ako aj predmetu tejto vednej disciplíny (pozri napr. hore uvedenú úvodnú definíciu tohto článku). Podľa jeho terminológie sa má veda označovať názvom intelektika a len predmet intelektiky sa má označovať názvom umelá inteligencia.[24]

Výraz umelá inteligencia sa niekedy v bežnej komunikácii nesprávne používa ako označenie napr. veľkých jazykových modelov/LLM (napr. GPT-6 Astra), resp. príslušných chatbotov (napr. ChatGPT), alebo ako označenie (určitých) robotov alebo ako označenie strojového učenia (= učenia strojov) a podobne - zoznam pozri v článku umelá inteligencia (rozlišovacia stránka). Správne sú LLM len jeden z typov umelej inteligencie (ak sa vôbec považujú za umelú inteligenciu), roboty sú umelá inteligencia len niekedy a len čiastočne (robot je umelá inteligencia len pokiaľ má vôbec zabudovanú umelú inteligenciu a pokiaľ sa pojem umelá inteligencia stotožňuje (aj) s pojmom systém umelej inteligencie) a strojové učenie je len podmnožina umelej inteligencie.

Výraz strojová inteligencia sa v užšom zmysle používa ako synonymum strojového učenia[25], čo je len podmnožina umelej inteligencie[26]. O ňom pozri článok strojové učenie.

Systém umelej inteligencie sa staršie občas označoval ako expertný systém. Tento termín má ale aj iné významy.[27] Alternatívne sa expertný systém v pravom slova zmysle označoval názvom umelá inteligencia.[28][29]

Čo je umelá inteligencia

[upraviť | upraviť zdroj]

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Detaily definície umelej inteligencie sú sporné.

Súhrnne povedané býva umelá inteligencia definovaná ako:

  • schopnosť umelo vytvoreného systému inteligentne myslieť (čím sa obyčajne špecificky myslí myslieť inteligentne ako ľudia), a to buď zdanlivo (t. j. ide o len napodobovanie inteligencie) alebo reálne,
  • a/alebo samotný tento systém (čiže systém s touto schopnosťou),
  • a/alebo výskum tejto schopnosti (resp. príslušná vedecká disciplína).

Spomínaný systém môže byť v tom-ktorom prípade buď len počítačový softvér alebo to môže byť aj počítačový hardvér či iný stroj, niektoré definície však umelú inteligneciu obmedzujú na systémy v podobe počítačového hardvéru a softvéru. Namiesto inteligentného myslenia býva v niektorých definíciách uvedené buď inteligentné konanie (čím sa obyčajne špecificky myslí inteligentné konanie ako u ľudí) alebo racionálne myslenie alebo racionálne konanie.[30][31][32][17][33][34][35]

Nasledujú ukážky konkrétnych definícií:

Definície z technických noriem:

  • ISO/IEC 2382-28 (z roku 1995, detto 2015): 1. umelá inteligencia je "schopnosť funkčnej jednotky vykonávať funkcie, ktoré sa vo všeobecnosti asociujú s ľudskou inteligenciou, ako napríklad uvažovanie a učenie", pričom funkčná jednotka je "entita hardvéru alebo softvéru, alebo oboch, schopná plniť špecifikovaný účel". 2. umelá inteligencia je "interdisciplinárny odbor, obyčajne chápaný ako odvetvie informatiky, ktorý sa zaoberá modelmi a systémami na vykonávanie funkcií vo všeobecnosti asociovaných s ľudskou inteligenciou, ako napríklad uvažovanie a učenie."[36]
  • ISO/IEC 2382-1 (z roku 1993, detto 2015): umelá inteligencia je "odvetvie informatiky zaoberajúce sa vyvíjaním systémov spracovania dát, ktoré vykonávajú funkcie obyčajne asociované s ľudskou inteligenciou, ako napríklad uvažovanie, učenie a sebazlepšovanie."[36]
  • ISO/IEC 22989 (z roku 2022): umelá inteligencia je "výskum a vývoj mechanizmov a aplikácií systémov umelej inteligencie." Systém umelej inteligencie je "skonštruovaný [engineered] systém, ktorý generuje výstupy, ako napr. obsah, predpovede, odporúčania alebo rozhodnutia, pre danú množinu cieľov definovaných človekom."[37]
  • ISO/IEC/IEEE 29119-1 (z roku 2022): umelá inteligencia je "schopnosť skonštruovaného [engineered] systému nadobúdať, spracúvať a aplikovať znalosti a zručnosti"[38]
  • ETSI GR ENI 004 V2.2.1 (z roku 2021): umelá inteligencia je "počítačom automatizovaný systém, ktorý používa kogníciu na chápanie informácií a riešenie problémov". Kognícia je "proces chápania dát a informácií a produkovania nových dát, informácií a znalostí".[39]


Definícia systému umelej inteligencie z tzv. Aktu o umelej inteligencii, čiže z nariadenia EÚ č. 2024/1689: "'Systém AI' je strojový systém, ktorý je dizajnovaný na prevádzku s rôznymi úrovňami autonómnosti, ktorý môže po nasadení prejavovať adaptabilitu a ktorý pre explicitné alebo implicitné ciele odvodzuje zo vstupov, ktoré dostáva, spôsob generovania výstupov, ako sú predpovede, obsah, odporúčania alebo rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie." Pojem "strojový systém" (v anglickom znení: machine-based system) znamená systém vyvinutý pomocou strojov a fungujúci na (angl. run on) strojoch a zahŕňa hardvér (procesor, pamäť, vstupno-výstupné rozhranie a pod.) i softvér (počítačový kód, inštrukcie, programy, operačné systémy a aplikácie, ktoré sa starajú o to, ako hardvér spracúva údaje a vykonáva úlohy). "S rôznymi úrovňami autonómnosti" (angl. with varying levels of autonomy) znamená s určitým stupňom nezávislosti od ľudskej účasti a určitým stupňom spôsobilosti fungovať bez ľudského zásahu. "Adaptabilita" (angl. adaptivness) znamená samovzdelávacie spôsobilosti (angl. self-learning capabilities), vďaka ktorým sa môže správanie systému zmeniť počas používania. "Ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie" znamená, že vplyv systému AI sa môže vzťahovať tak na hmotné, fyzické objekty (napríklad robotické rameno), ako aj na virtuálne prostredia vrátane digitálnych priestorov, tokov údajov a softvérových ekosystémov.[40][19]


Definície z odborných textov z oblasti umelej inteligencie:

  • umelá inteligencia je "schopnosť stroja napodobňovať inteligentné ľudské správanie. Umelá inteligencia je aj označenie vedeckého a technického odboru zameraného na výskum, pochopenie a vývoj počítačov a softvéru s inteligentným správaním."[41]
  • umelá inteligencia je "súhrnné označenie pre počítačové systémy a technológie, ktoré napodobňujú inteligentné 'ľudské správanie' tým, že vykonávajú úkony na viac-menej autonómne dosiahnutie cieľov."[35]
  • umelá inteligencia je "schopnosť strojov vykonávať úlohy, ktoré si zvyčajne vyžadujú ľudskú inteligenciu, ako je rozpoznávanie vzorcov, porozumenie prirodzenému jazyku a rozhodovanie."[42]
  • umelá inteligencia je "veda o tom, ako prinútiť stroje vykonávať inteligentnú činnosť."[43]
  • umelá inteligencia je "veda a technika [science and engineering] vytvárania inteligentných strojov, najmä inteligentných počítačových programov."[34]
  • "Umelá inteligencia je schopnosť zariadenia prejaviť schopnosti podobné človeku, ako sú uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť."[44]
  • umelá inteligencia je "výskum 'inteligentných agentov' [, čiže] akéhokoľvek zariadenia, ktoré vníma svoje okolie a robí úkony na dosiahnutie svojich cieľov."[45]
  • „Umelá inteligencia alebo UI je oblasť, ktorá študuje syntézu a analýzu inteligentne konajúcich komputačných

agentov”[46]

  • "Umelou inteligenciou sú softvérové a hardvérové systémy navrhnuté ľuďmi, ktoré na základe zadanej úlohy prijímajú kroky vo fyzickom alebo digitálnom svete, prostredníctvom vnímania prostredia, spracovaní a vykladaní dát alebo uvažovaní, a tak rozhodujú o najlepších možných krokoch, ktoré je potrebné podniknúť na dosiahnutie daného cieľa."[47]
  • umelá inteligencia je "program, ktorý si v ľubovoľnom svete poradí [s úlohami] nie horšie ako človek." Svetom sa tu myslí nejaké (prirodzené alebo umelé) okolité prostredie umelej inteligencie, ktoré umelej inteligencii dodáva časť informácií a ktoré od umelej inteligencie dostáva výstup, ktorým je zároveň ovplyvňované.[48]
  • umelá inteligencia je "schopnosť systému správne interpretovať externé dáta, učiť sa z týchto dát a používať tieto naučené veci na dosiahnutie špecifických cieľov a úloh prostredníctvom flexibilného prispôsobovania sa."[49]
  • umelá inteligencia je "odvetvie informatiky, ktoré sa zaoberá automatizáciou inteligentného správania."[50]
  • umelá inteligencia je "výskum výpočtov, ktoré umožňujú vnímať, uvažovať a konať."[51]


Definície z jazykových slovníkov, encyklopédií a filozofických textov:

  • umelá inteligencia je "schopnosť ([alebo] skúmanie schopnosti) stroja napodobňovať inteligentné ľudské správanie"[30]
  • umelá inteligencia je "1. schopnosť počítačového systému alebo algoritmu napodobňovať inteligentné ľudské správanie; 2. odvetvie informatiky, ktoré sa zaoberá simuláciou inteligentného ľudského správania počítačmi."[52]
  • umelá inteligencia je "schopnosť počítača napodobňovať niektoré funkcie ľudského mozgu"[53]
  • umelá inteligencia je "schopnosť počítača napodobňovať niektoré ľudské duševné schopnosti - riešenie problému, rozhodovanie, učenie sa a pod."[7]
  • umelá inteligencia je "vedecký smer, ktorý sa usiluje o vývoj elektromechanických systémov schopných takých výstupov, ktoré, ak by ich produkoval človek, by sa mohli hodnotiť ako inteligentné."[4]
  • umelá inteligencia je "schopnosť digitálneho počítača alebo počítačom ovládaného robota vykonávať úlohy bežne spájané s inteligentnými bytosťami. Tento termín sa často používa na označenie projektu vyvíjania systémov vybavených intelektuálnymi procesmi charakteristickými pre ľudí, ako je schopnosť uvažovať, objavovať význam, zovšeobecňovať alebo učiť sa z minulých skúseností."[54]
  • umelá inteligencia (iný názov: umelý intelekt) je "vedný odbor skúmajúci všeobecné procesy vnímania a myslenia a aplikujúci ich najmä na automatické dokazovanie teorém, automatické programovanie, chápanie prirodzeného jazyka, vnímanie počítačom a v teórii hier."[8]
  • umelá inteligencia je "vedná disciplína, v rámci ktorej sa skúmajú všeobecné procesy vnímania a myslenia. Sústreďuje sa na vytváranie počítačových programov, ktoré môžu vykonávať akcie porovnateľné s akciami ľudskej inteligencie."[5]
  • umelá inteligencia je "podoblasť informatiky, ktorá sa zaoberá pochopením povahy inteligencie a konštruovaním počítačových systémov schopných inteligentného konania."[55]
  • umelá inteligencia (synonymum: strojový intelekt) je "vedný odbor zaoberajúci sa simuláciou myšlienkových pochodov človeka predovšetkým pomocou počítačov."[9]
  • umelá inteligencia je "simulovanie inteligentného riešenia problémov strojom; predmet intelektiky; zdanlivá, nepravá inteligencia, inteligencia ako keby, inteligencia napodobená vlastnosťami počítačových programov[;] eliptické označenie teórie umelej inteligencie alebo vedy o umelej inteligencii."[56]
  • umelá inteligencia je "odbor zaoberajúci sa budovaním umelých zvierat (alebo aspoň umelých tvorov, ktoré vo vhodných kontextoch vyvolávajú zdanie, že sú zvieratami) a, pre mnohých [bádateľov], umelých ľudí (alebo aspoň umelých tvorov, ktoré vo vhodných kontextoch vyvolávajú zdanie, že sú ľuďmi)."[31]

Inteligencia

[upraviť | upraviť zdroj]

Problémom pri definovaní umelej inteligencie je okrem iného samotný termín inteligencia, obsiahnutý priamo či nepriamo v mnohých definíciách umelej inteligencie. Problém spočíva v tom, že termín inteligencia má veľa rôznych definícií - pozri v článku inteligencia.

Terminologicky sa inteligencia delí takto:[12]

  • prirodzená inteligencia
    • prírodná inteligencia
      • vegetatívna inteligencia
      • animálna inteligencia
    • ľudská inteligencia
  • umelá inteligencia

Inteligencia je pojem, ktorý v sebe zahŕňa kvalitatívne vyššie využívanie a spracovanie vedomostí pri rôznych procesoch a dejoch. Inteligencia ako kvalitatívne označenie využívania vedomostí je výsledkom uvažovania, abstrakcie, analyzovania a syntetizovania vedomostí. Inteligenciu majú rozvinuté živé organizmy a dáva im v prírode výsostné postavenie. U človeka sa jedinečne prejavuje ako schopnosť abstraktne myslieť.[57]

Počítačový systém, ktorý rieši plánovaciu úlohu, ešte nemusí byť inteligentný, ak vypočíta niekoľko tisíc variantov, vyhodnotí ich a vyberie z nich optimálny variant. Inteligentný systém by bol skôr taký, ktorý by dokázal generovať len tie varianty, ktoré sú zmysluplné a prichádzajú v konečnom štádiu rozhodovania do úvahy.[57]

Umelá inteligencia ako disciplína

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vedná disciplína je umelá inteligencia interdisciplinárna vedná oblasť, ktorá je na pomedzí matematiky, teoretickej informatiky a formálnej logiky.[57] Z iného pohľadu je interdisciplinárnou prácou na simulácii výkonov ľudskej inteligencie technickým aparátom (napr. počítačmi) za prispenia informatiky, lingvistiky, logiky, fyziológie mozgu atď.[22]

Delenie podľa vyspelosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa vyspelosti sa umelá inteligencia delí na tieto druhy:[58][59][60][61][31][62][63][64][65][66][67][14][68]
1. slabá umelá inteligencia (iný názov: umelá slabá inteligencia; angl. weak artificial intelligence - WAI, artificial weak intelligence - AWI) - Tento pojem má v literatúre tieto základné definície:

a) Je to umelá inteligencia zameraná na riešenie jednej jasne vymedzenej úlohy (prípadne jasne vymedzenej množiny úloh). V tomto význame sa používa aj označenie úzka umelá inteligencia (iný názov: umelá úzka inteligencia; narrow artificial intelligence - NAI, artificial narrow intelligence - ANI) a (v prípade nezahrnutia generatívnej AI) aj označenie tradičná umelá inteligencia (angl. traditional artificial intelligence).
b) Je to systém, ktorý vyvoláva zdanie, že myslí ako človek, ale v skutočnosti nemyslí ako človek. Variant tejto definície znie, že je to systém, ktorý koná ako človek (čím sa myslí, že spĺňa tzv. úplný Turingov test, angl. Total Turing Test - skr. TTT), ale toto konanie nie je založené na myslení ako človek.
c) Je to systém, ktorý vyvoláva zdanie, že má vedomie, ale v skutočnosti ho nemá. Táto definícia sa sčasti prelína s predchádzajúcou definíciou.

Väčšinou sa uvádza, že do slabej umelej inteligencie patrí všetka dnešná a minulá umelá inteligencia. Podľa niektorých názorov však generatívna umelá inteligencia (Gen AI), resp. AI na všeobecné účely (general-purpose AI - skratka: GPAI), ktorej typickým príkladom sú LLM (napr. GPT-6 Astra), nepatrí do slabej umelej inteligencie, ale do silnej umelej inteligencie, alebo tvorí samostatnú prechodnú skupinu umelej inteligencie.

2. silná umelá inteligencia (iný názov: umelá silná inteligencia; angl. strong artificial intelligence - SAI, artificial strong intelligence - ASI) - Tento pojem má v literatúre tieto základné definície:

a) Je to umelá inteligencia zameraná na riešenie širokej škály (prípadne len nefyzických) úloh, čiže nie len jednej alebo niekoľkých jasne vymedzených úloh. Niektoré varianty tejto definície dodávajú, že riešenie úloh(y) musí byť dostatočne spoľahlivé resp. uspokojivé. Táto definícia a) podľa niektorých názorov zahŕňa aj vyššie spomínanú GPAI.
b) Je to umelá inteligencia zameraná na riešenie širokej škály (prípadne len nefyzických) úloh a schopná vykonávať všetky (prípadne len nefyzické) úlohy, ktoré dokáže vykonávať človek, a to rovnako dobre ako človek alebo lepšie ako človek. Variant tejto definície má namiesto "vykonávať" slová "naučiť sa vykonávať", čiže dôraz sa kladie na schopnosť učiť sa. Iné varianty tejto definície dodávajú, že riešenie úloh musí byť dostatočne spoľahlivé resp. uspokojivé.
c) Je to vysoko autonómny systém, ktorý výkonom predčí ľudí pri väčšine ekonomicky hodnotných prác. Táto definícia môže podľa niektorých názorov zahŕňať aj GPAI[69].
d) Je to systém, ktorý reálne (teda nie len zdanlivo) myslí ako človek. Variant tejto definície znie, že je to systém, ktorý koná ako človek na základe reálneho (teda nie len zdanlivého) myslenia ako človek.
e) Je to systém, ktorý reálne (teda nie len zdanlivo) má vedomie. Táto definícia sa sčasti prelína s predchádzajúcou definíciou.

Vo významoch a), b) a c) sa používa aj označenie umelá všeobecná inteligencia (iný názov: všeobecná umelá inteligencia; angl. artificial general intelligence - AGI, general artificial intelligence - GAI [Pozor na zámenu s: GAI/Gen AI - generatívna umelá inteligencia]), ktorý sa ale občas buď nepresne alebo z určitej perspektívy používa aj vo významoch d) a e).
Ak odhliadneme od vyššie uvedených prípadov zahrnutia GPAI do definície silnej umelej inteligencie, platí, že silná umelá inteligencia reálne neexistuje, existuje len v teórii alebo v sci-fi, napr. umelá inteligencia droidov v Hviezdnych vojnách či Terminátora v rovnomennej filmovej sérii. Mohla by sa stať realitou po úspešnom vývoji kvantových počítačov.

3. super umelá inteligencia (iné názvy: umelá superinteligencia; angl. super artificial intelligence - SAI, artificial superintelligence - ASI) - Obyčajne sa chápe ako umelá inteligencia riešiaca širokú škálu (prípadne len nefyzických) úloh lepšie než ktorýkoľvek existujúci človek. Spadá síce pod definíciu (definície) silnej umelej inteligencie, ale často sa uvádza ako samostatný typ umelej inteligencie. Super umelá inteligencia reálne neexistuje, existuje len v teórii alebo v sci-fi. Namiesto označenia super umelá inteligencia sa často používa skrátené označenie superinteligencia (superintelligence), ktoré ale správne zahŕňa aj (hypotetické) prílušné biologické systémy[12]. V praxi sa niektoré systémy, napríklad niektoré mimoriadne rýchle a výkonné vyhľadávače, niekedy označujú ako "superinteligentné", tieto však spadajú pod slabú umelú inteligenciu, lebo sú lepšie než ľudia len v niektorých konkrétnych úlohách.

Delenie podľa zabudovanosti v hmotných veciach

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa (ne)zabudovanosti v hmotných veciach sa umelá inteligencia delí na tieto druhy:[44]

Ciele umelej inteligencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne bola snaha priekopníkov umelej inteligencie zameraná na úplné skopírovanie a následne zdokonalenie ľudského umu. Čoskoro sa však tento cieľ ukázal ako nerealizovateľný v blízkej budúcnosti. Dnes sa jednotlivé výskumné tímy snažia o vytvorenie parciálnych algoritmov na riešenie najmä nedeterministických problémov ako napríklad:[chýba zdroj]

Prostriedky umelej inteligencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Umelá inteligencia využíva rôzne algoritmy, metódy a ich kombinácie ako napr.:[chýba zdroj]

Problémy umelej inteligencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Problémy s ktorými sa dnešný výskum umelej inteligencie musí vyrovnávať sú popri obmedzenom výpočtovom výkone hlavne špecifikácia samotného systému. Hoci čiastkové úlohy ako rozpoznanie reči, odpovedanie, rozpoznanie obrazu a pod. sú zadefinované, odpoveď na otázku, čo presne treba urobiť, aby bol dokonale vyšpecifikovaný humanoid, zatiaľ stále ostáva nezodpovedaná v oblasti filozofie.[chýba zdroj]

Otázkou tiež zostáva, do akej miery chce ľudstvo v dôsledku používania umelej inteligencie nahradiť samé seba v pracovných oblastiach (čiže zvýšiť nezamestnanosť) a stratiť svoju tvorivosť.[chýba zdroj]

Dejiny umelej inteligencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zjednodušene povedané, otázku „Môžu stroje myslieť?“ riešili už od 17. storočia viacerí filozofi, napr. Descartes, Pascal, Hobbes, ale len čisto vo filozofickej rovine. Od polovice 19. storočia najmä však v 20. storočí spoločne s veľkým rozmachom vedy sa začali ľudia pokúšať o zostrojenie strojov, ktoré by boli schopné riešiť určité činnosti namiesto ľudí.[chýba zdroj]

Za počiatok rozvoja vlastnej umelej inteligencie možno považovať návrh modelu umelého neurónu v roku 1943. V roku 1950 bola zostrojená prvá počítačová neurónovú sieť SNARC.[chýba zdroj]

K rozvoju umelej inteligencie medzi inými významne prispeli Donald Hebb, John von Neumann a Alan Turing. Turing vo svojom článku z roku 1950 „Computing Machinery and Intelligence" opísal známy Turingov test.[chýba zdroj] Turing ešte pred rokom 1950 písal o mysliacich strojoch (ang. thinking machines), pojem umelá inteligencia však nikdy nepoužil a v čase, keď prvé počítače na všeobecné použitie ešte len vznikali, Turing napísal: "Nemám žiadne veľmi presvedčivé argumenty pozitívnej povahy na podporu mojich názorov."[chýba zdroj]

V roku 1956 prišiel John McCarthy s termínom umelá inteligencia, keď v USA zorganizoval Dartmouth Summer Research Project on Artificial Intelligence, dvojmesačný Dartmouth workshop. Aj keď workshop neviedol k žiadnemu prelomovému posunu, je považovaný za zrod samostatného vedného odboru.[chýba zdroj]

Podľa klasifikácie dejín umelej inteligencie podľa Winstona a Prendergastovej z roku 1984[71] možno rozdeliť dejiny umelej inteligencie na nasledujúce obdobia:

  • predhistorické časy (do 1956) – myšlienky vytvorenia inteligencie mimo ľudského tela;
  • svitanie (1956 – 1965) – John McCarthy v roku 1956 organizoval seminár, na ktorom vznikol názov umelá inteligencia[71]; toto obdobie sa vyznačuje optimizmom a veľkými nádejami v predpovedaní vlastností výpočtových systémov umelej inteligencie, ktoré by mali byť schopné skladať hudbu alebo formulovať a dokazovať matematické vety;
  • obdobie temna (1965 – 1970) – nenaplnené predpovede, vývoj postupoval pomalšie než sa predpokladalo;
  • renesancia (1970 – 1975) – vznik expertných systémov;
  • roky spolupráce (1975 – 1980) – výskum umelej inteligencie nabral novú úroveň spoluprácou s viacerými odborníkmi z psychológie, lingvistiky, biológie; spolupráca viedla aj v oblasti neurónových sietí;
  • roky komercializácie (1980 – 2000) – prienik umelej inteligencie do bežného života v podobe techniky a programového vybavenia za ekonomických výhodných podmienok; rozvoj (najmä do roku 1987) expertných systémov; metódy umelej inteligencie sa uplatňujú v rôznych priemyselných aplikáciách; zvýšené financovanie výskumu; v 90. rokoch priniesol web nový rozmer do distribuovanej inteligencie

Uvedený prehľad možno aktualizovať takto:[72][59]

Slovenskí vedci pôsobiaci v oblasti umelej inteligencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenskí vedci pôsobiaci na Slovensku a v zahraničí v oblasti umelej inteligencie zoradení podľa Hirschovho indexu (k decembru 2020):[73]

  • H-index 44 – Martin Pelikán, vedecký výskumník, Apple, USA
  • H-index 41 – Peter Richtárik, profesor, KAUST, Saudská Arábia
  • H-index 40 – Marek Hatala, profesor, Simon Fraser University, Kanada
  • H-index 31 – Miloš Hauskrecht, profesor, University of Pittsburgh, USA
  • H-index 30 – Martin Pál, vedecký výskumník, Google, USA
  • H-index 30 – Branislav Kvetoň, vedecký výskumník, Google, USA
  • H-index 29 – Mária Bieliková, profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 29 – Miroslav Dudík, Principal Researcher, Microsoft Research, USA
  • H-index 27 – Martin Takáč, Associate Professor, Lehigh University, USA
  • H-index 23 – Michal Valko, vedecký výskumník, DeepMind, Francúzsko
  • H-index 19 – Jakub Konečný, vedecký výskumník, Google, Čína
  • H-index 18 – Dávid Pál, Principal Applied Researcher, Expedia Group, USA
  • H-index 17 – Norbert Kopčo, docent, Univerzita P.J. Šafárika, Slovensko
  • H-index 17 – Pavol Návrat, profesor a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 17 – Marek Petrík, Assistant Professor, Univerzia v New Hampshire, USA
  • H-index 14 – Ján Vaščák, docent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko
  • H-index 11 – Pavol Bielik, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko
  • H-index 11 – Filip Hanzely, Assistant Professor, Toyota Technological Institute at Chicago, USA
  • H-index 11 – Daniel Hládek, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko
  • H-index 11 – Andrej Karpathy, riaditeľ umelej inteligencie a autopilotného videnia, Tesla, USA
  • H-index 11 – Marián Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 10 – Mária Lucká, profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 10 – Peter Sinčák, profesor, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko
  • H-index 9 – Daniela Chudá, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 9 – Michal Kompan, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 9 – Viera Rozinajová, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 8 – Anna Bou Ezzeddine, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 8 – Róbert Móro, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 7 – Rudolf Jakša, Matsuko, Slovensko
  • H-index 7 – Maria Vircikova, CEO, Matsuko, Slovensko
  • H-index 7 – Jakub Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 7 – Tomáš Šingliar, Principal Applied Researcher, Amazon, USA
  • H-index 6 – Dominik Csiba, Slovensko
  • H-index 6 – Peter Lacko, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko
  • H-index 6 – Mojmír Mutný, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko
  • H-index 5 – Samuel Horváth, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia
  • H-index 5 – Tomáš Kocák, PhD študent, ENS Lyon, Francúzsko
  • H-index 4 – Daniel Lorenčík, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko
  • H-index 3 – Martin Pala, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko
  • H-index 3 – Márius Šajgalík, vedecký výskumník, Google, Švajčiarsko
  • H-index 1 – Slavomír Hanzely, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia
  • H-index 1 – Jozef Mokrý, PhD študent, Edinburgská univerzita, Spojené kráľovstvo

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Zdroje tejto definície sú uvedené nižšie na začiatku kapitoly Definícia.
  2. ↑ Umelá inteligencia a "big data" [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, [cit. 2021-11-12]. Dostupné online. Archivované 2021-10-24 z originálu.
  3. 1 2 CSÁDEROVÁ, Ľ. (ed.). Elektrotechnický náučný slovník. Kybernetické systémy. Bratislava: Alfa, 1987, S. 12, 348
  4. 1 2 inteligencia. in: Encyclopaedia Beliana 7. 2013. S. 119
  5. 1 2 umelá inteligencia. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Veda. 1993, S. 755
  6. 1 2 inteligencia. Slovník filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda, 1985. S. 292
  7. 1 2 artificial intelligence. Anglicko-slovenský slovník výpočtovej techniky. Bratislava: SPN. 1998 S. 37
  8. 1 2 3 inteligencia. ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava, V. Šariš: 2000. S. 553
  9. 1 2 3 umělá inteligence. Technický slovník naučný T-Ž. Praha: Encyklopedický dům. 2005. S. 232
  10. 1 2 SINČÁK, P. et al. Strojová inteligencia, inteligentné technológie - súčasnosť a budúcnosť. 2001
  11. 1 2 Why we say Machine Intelligence [online]. machinecommonwealth.com, [cit. 2026-09-04]. Dostupné online.
  12. 1 2 3 4 VIŠŇOVSKÝ, E.: Homo Technologicus verzus Homo Humanus. Philosophica Critica, vol. 11, 2025, no.1, ISSN 1339-8970, pp.2 - 20
  13. ↑ HAUGELAND, J. Artificial Intelligence: The Very Idea, MIT Press, S. 255
  14. 1 2 GOERTZEL, B. Artificial General Intelligence: Concept, State of the Art, and Future Prospects. Journal of Artificial General Intelligence 5(1) 1-46, 2014
  15. ↑ WINDLEY, Nic. Synthetic Intelligence: How Qognetix Is Redefining the Landscape [online]. qognetix.com, 2025-11-30, [cit. 2026-09-06]. Dostupné online.
  16. ↑ MOOSA, I. A. Chapter 1 - Artificial Intelligence: Definition, Origin and Evolution. in: The Economics of Artificial Intelligence. Edward Elgar Publishing. 2025
  17. 1 2 Porębski, A., Figura, J. There is no such thing as conscious artificial intelligence. Humanit Soc Sci Commun 12, 1647 (2025). https://doi.org/10.1057/s41599-025-05868-8 (Porov. napr. "AI is a system—which can have a connection with external devices or can be just a program." a "AI or AI-driven devices (we use these terms interchangeably, because their scope relies only on how broadly one understands “the system”)")
  18. ↑ GOERTZEL, B. Artificial General Intelligence: Concept, State of the Art, and Future Prospects. Journal of Artificial General Intelligence 5(1) 1-46, 2014 S. 4
  19. 1 2 Usmernenia Komisie o vymedzení pojmu „systém umelej inteligencie“ stanovenom v nariadení (EÚ) 2024/1689 (akt o AI) (anglická verzia: )
  20. ↑ Roboty poháňané umelou inteligenciou autonómne opravia iné roboty. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2024-04-23. Dostupné online [cit. 2026-09-06].
  21. ↑ TASR. Nové AI zariadenie pomôže logopédom určiť poruchy reči u detí. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2025-05-28. Dostupné online [cit. 2026-09-06].
  22. 1 2 3 FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  23. ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  24. ↑ BIBEL, W. "INTELLEKTIK" statt "KI" - Ein ernstgemeinter Vorschlag. 1980
  25. ↑ The Main Differences Between Machine Intelligence and Artificial Intelligence [online]. maven.com, [cit. 2026-09-04]. Dostupné online.
  26. ↑ KOTU, V., DESHPANDE, B. Data Science: Concepts and Practice. 2018, S. 2, 3
  27. ↑ expert system. In: ELLINGTON, H. et al. A Handbook of Educational Technology. 1993. S. 217
  28. ↑ CPS331 Lecture: Expert Systems last revised January 21, 2014 S. 3 (prístup 4. 9. 2026)
  29. ↑ ENGELMORE, S. Artificial intelligence and knowledge based systems. S. 1
  30. 1 2 artificial. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8. "(the study of) the capacity of machines to simulate intelligent human behaviour."
  31. 1 2 3 Bringsjord, Selmer and Naveen Sundar Govindarajulu, "Artificial Intelligence", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2026 Edition), Edward N. Zalta & Uri Nodelman (eds.), (prístup 5.9.2026)
  32. ↑ GOERTZEL, B. Artificial General Intelligence: Concept, State of the Art, and Future Prospects. Journal of Artificial General Intelligence 5(1) 1-46, 2014 S. 4
  33. ↑ ISO/IEC 2382:2015 Information technology — Vocabulary
  34. 1 2 John MacCarthy 2007 citovaný in: KAPLAN, A. Artificial Intelligence, Business and Civilization: Our Fate Made in Machines. 2022 Ch. 2 ]
  35. 1 2 Michelle Rademeyer, Niloufer Selvadurai, Out from the shadows: developing effective copyright laws for AI training datasets and shadow libraries, Journal of Intellectual Property Law & Practice, Volume 21, Issue 1, January 2026, Pages 22–35, https://doi.org/10.1093/jiplp/jpaf072
  36. 1 2 ISO/IEC 2382:2015 Information technology — Vocabulary (Poznámka: Táto verzia normy uvádza súhrn definícií z rôznych častí a vydaní ISO 2382)
  37. ↑ ISO/IEC 22989:2022 Information technology — Artificial intelligence — Artificial intelligence concepts and terminology (Poznámka: Definícia mala úplne inú podobu v pôvodnom návrhu normy publikovanom pod názvom ISO/IEC DIS 22989.)
  38. ↑ ISO/IEC/IEEE 29119-1:2022 Software and systems engineering — Software testing — Part 1: General concepts
  39. ↑ ETSI GR ENI 004 V2.2.1 (2021-12)
  40. ↑ NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii)
  41. ↑ KYPRIANIDIS, K., DAHLQUIST, E. (eds.) AI and learning systems. 2021. S. 72
  42. ↑ Minsky 1961 uvedený ako zdroj tejto definície in: Advances in Artificial and Human Intelligence in the Modern Era. 2023 (prístup 4.9.2026) Archivované 2025-05-17 na Wayback Machine
  43. ↑ Minsky citovaný in: VIŠŇOVSKÝ, E.: Homo Technologicus verzus Homo Humanus. Philosophica Critica, vol. 11, 2025, no.1, ISSN 1339-8970, pp.2 - 20
  44. 1 2 Umelá inteligencia: definícia a využitie [online]. Štrasburg: Európsky parlament, [cit. 2026-09-04]. Dostupné online.
  45. ↑ citované in ETSI GR ENI 004 V2.2.1 (2021-12)
  46. ↑ Poole, Mackworth, Goebel 1998 citovaní in: VIŠŇOVSKÝ, E.: Homo Technologicus verzus Homo Humanus. Philosophica Critica, vol. 11, 2025, no.1, ISSN 1339-8970, pp.2 - 20
  47. ↑ Independent High-Level Expert Group on Artificial Intelligence set up by the European Commission: A definition of Artificial Intelligence: main capabilities and scientific disciplines, 2019. citované in: MESARČÍK, M. – GYURÁSZ, Z. : Umelá inteligencia a právna úprava zdravotníctva v Slovenskej republike. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2020. S. 13 (prístup 4. 9. 2026)
  48. ↑ DOBREV, D. A Definition of Artificial Intelligence. 2004, S. 2 (prístup 4. 9. 2026)
  49. ↑ Kaplan a Haenlein 2019 citovaní in: KAPLAN, A. Artificial Intelligence, Business and Civilization: Our Fate Made in Machines. 2022. Ch. 2
  50. ↑ Luger a Stubblefield 1993 citovaní in: Bringsjord, Selmer and Naveen Sundar Govindarajulu, "Artificial Intelligence", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2026 Edition), Edward N. Zalta & Uri Nodelman (eds.), (prístup 5.9.2026)
  51. ↑ Winston 1992 citovaný in: MOOSA, I. A. Chapter 1 - Artificial Intelligence: Definition, Origin and Evolution. in: The Economics of Artificial Intelligence. Edward Elgar Publishing. 2025
  52. ↑ artificial intelligence. in: Merriam Webster (prístup 4.9.2026)
  53. ↑ inteligencia. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  54. ↑ artificial intelligence. Encyclopaedia Britannica online (prístup 4. 9. 2026)
  55. ↑ artificial intelligence. McGraw-Hill Encyclopedia of Science & Technology, vol. 2, 2002. S. 226
  56. ↑ Fvi:Inteligencia umelá [online]. FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA, Verzia 3.0, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
  57. 1 2 3 4 5 Kuric: Umelá inteligencia, expertné systémy …. [online]. fstroj.utc.sk, [cit. 2020-04-06]. Dostupné online. Archivované 2020-02-16 z originálu.
  58. ↑ ISO/IEC 22989:2022 Information technology — Artificial intelligence — Artificial intelligence concepts and terminology
  59. 1 2 What is artificial intelligence (AI)? [online]. ibm.com, 2024-11-21, [cit. 2026-09-05]. Dostupné online.
  60. ↑ What is strong AI? [online]. ibm.com, 2024-11-25, [cit. 2026-09-05]. Dostupné online.
  61. ↑ https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/ATAG/2023/745708/EPRS_ATA(2023)745708_EN.pdf
  62. ↑ BRINGSJORD, S., ZENZEN, M. Supermind: People Harness Hypercomputation, and More. 2003. S. 51
  63. ↑ MORRIS, M. R. et al. Position: Levels of AGI for Operationalizing Progress on the Path to AGI. Proceedings of the 41 st International Conference on Machine Learning, Vienna, Austria. PMLR 235, 2024.
  64. ↑ Artificial intelligence (AI): a simple-to-understand guide [online]. cloud.google.com, [cit. 2026-09-05]. Dostupné online.
  65. ↑ PSMJ Resources, Inc.. Understanding the Different Types of AI: Weak AI vs. Strong AI [online]. go.psmj.com, [cit. 2026-09-05]. Dostupné online.
  66. ↑ Umelá inteligencia. Goethe Institut Slovensko. (prístup 5.9.2026)
  67. ↑ Generative AI vs. other AI types [online]. microsoft.com, [cit. 2026-09-06]. Dostupné online.
  68. ↑ General Purpose AI and the EU AI Act [online]. mhc.ie, 2023-04-12, [cit. 2026-09-06]. Dostupné online.
  69. ↑ ENGELKING, Niklas Jan. General artificial intelligence: OpenAI's definition has a price tag [online]. heise.de, [cit. 2026-09-05]. Dostupné online.
  70. 1 2 What is artificial intelligence (AI)? - AI definition and how it works [online]. Enterprise AI, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online. Archivované 2024-10-05 z originálu. (po anglicky)
  71. 1 2 Pavol NÁVRAT, Ľubica BEŇUŠKOVÁ, Mária BIELIKOVÁ, Ivan KAPUSTÍK, Gabriela KOSKOVÁ a Jiří POSPÍCHAL. Umelá inteligencia. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2006. Edícia učebných textov informatiky a informačných technológií. ISBN 80-227-2354-1.
  72. ↑ MARQUES, Laura. 7 Phases of Artificial Intelligence History Everyone Should Know [online]. nextage.com.br, 2026-05-12, [cit. 2026-09-05]. Dostupné online.
  73. ↑ Google Študovňa

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Umelá inteligencia: Čo to je, ako funguje a prečo je dobré sa o ňu zaujímať?. Alza.cz, 2019-02-02. Dostupné online [cit. 2019-04-12].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umelá_inteligencia&oldid=8380101“