Čierne more
Čierne more (-normovaný slovenský názov)[1] alebo Pontus[2] je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Čierne more sa niekedy považuje za súčasť Stredozemného mora - podrobnosti o tomto zaradení pozri v článku Stredozemné more.
Geografické hranice
[upraviť | upraviť zdroj]Čierne more sa nachádza medzi Európou a Áziou, takmer celé je obklopené súvislou pevninou. Na západnom pobreží Čierneho mora leží Rumunsko a Bulharsko, na severnom pobreží Ukrajina a Rusko, na východnom pobreží Rusko, Abcházsko a Gruzínsko (Kolchida), na južnom pobreží Turecko.
So svetovým oceánom je Čierne more spojené prielivom Bospor. Pri pohľade z Čierneho mora za Bosporom nasleduje Marmarské more, ktoré sa v závislosti od autora (podrobnejšie pozri v článku Stredozemné more) považuje buď za súčasť Stredozemného mora alebo za samostatné more rovnocenné so Stredozemným morom a s Čiernym morom.
Do Čierneho mora sa niekedy zahŕňa aj Azovské more, ktoré je menšie než vlastné Čierne more a je extrémne plytké (do 10 m). Väčšinou sa však Azovské more uvádza ako samostatné more nepatriace do Čierneho mora. S Azovským morom je Čierne more spojené Kerčským prielivom.
Základné parametre
[upraviť | upraviť zdroj]Čierne more bez Azovského mora zaberá plochu 423 000 km²[3].
Maximálna hĺbka Čierneho mora je približne 2 210 m. 70 % plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou šelfu.[4]
Priemerná teplota vody v zime je 6 – 8 °C, v lete 25 °C.
Priemerná slanosť je okolo 18 promile. Salinita Čierneho mora je teda podpriemerná, čo je spôsobené najmä prítokom veľkých riek ako je Dneper a Dunaj.
More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov.
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Čierne more je tvorené dvoma panvami oddelenými stredočiernomorským chrbtom (andrusovov a archangelského chrbát). Obe sú pravdepodobne zaoblúkové panvy, západná s možnou oceánskou a východná s extrémne stenčenou kontinentálnou kôrou[5]. Charakter ich kôry je však problematický, pretože veľké objemy postriftových sedimentov neumožňujú jej priame pozorovanie a sťažujú i aplikáciu geofyzikálnych princípov jej sledovania. Východnú panvu oddeľuje od predhlbne Veľkého Kaukazu tzv. šatského chrbát.
Vznikli rozpadom albského vulkanického oblúka, ktorý narastal nad na sever sa ponárajúcou subdkučnou zónou oceánu Tethys (Paleotethys a Neotethys). Presné načasovanie vzniku Čierneho mora je dodnes predmetom diskusií. Rozchádzanie oceánskeho dna západnej časti bazénu sa začalo zrejme počas počas kriedy (cenomanu) a skončilo sa v paleocéne[6]. Počas tohto riftingu došlo k oddeleniu istanbulskej zóny od odeského šelfu.
Čiernomoská panva sa vyvinula severne od Pontidsko-kaukazského vulkanického oblúku, ktoré oddelila od Moeskej a Skýtskej platformy a Krymských vrchov pozdĺž stredočiernomorského zlomu, ktorý vykazoval znaky ľavostranného smerného posunu a pravostranného posunu pozdĺž západočiernomorského zlomu, pri okraji Moeskej platformy.
Pokračujúca kolízia Eurázijskej a Africkej platne a západný únik Anatólskeho bloku pozdĺž severoanatólskeho zlomu a východoanatólskeho zlomu diktuje súčasný tektonický režim, ktorý spôsobuje subsidenciu Čierneho mora ako aj výraznú vulkanickú aktivitu v oblasti Anatólie. Tieto procesy majú za následok periodickú izoláciu Čierneho mora od svetového oceánu.
Hrúbka sedimentov (kriedového až holocénneho veku) na dne Čierneho mora dosahuje na najhlbších miestach 13-14 km[4]. V hĺbke asi 200 m sa nachádza hranica medzi vrchnou časťou vodného stĺpca s vodou plne nasýtenou kyslíkom a pomerne nízkou salinitou a spodnou vrstvou s nízkym obsahom kyslíka a vysokým obsahom síranov.
Ložisková geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť Čierneho mora hraničí s významnými ropo- a plynonosnými oblasťami. Na severovýchode je to Indolokubáňska panva, na západe predpolie Východných Karpát a Moeská platforma. V súčasnosti prebieha v oblasti čiernomorského šelfu vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov[6]. Čierne more a jeho blízke okolie má vysoký potenciál ťažby týchto surovín.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Pontus. in: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ Nikishin, A.M., Korotaev, M.V., Ershov, A.V., Brunet, M.F., 2003: The Black Sea basin: tectonic history and Neogene–Quaternary rapid subsidence modelling. Sedimentary Geology, 156, s. 149–168
- 1 2 Okay, A.I., Sengőr, A.M.C., Gőrűr, N., 1994: Kinematic history of the opening of the Black Sea and its effect on the surrounding regions. Geology 22, s. 267–270
- ↑ Nikishin, A.M., Ziegler, P.A., Panov, D.I., Nazarevich, B.P., Brunet, M.F., Stephenson, R.A., Bolotov, S.N., Korotaev, M.V., Tikhomirov, P.L., 2001: Mesozoic and Cainozoic evolution of the Scythian Platform-Black Sea-Caucasus domain. In: Ziegler, P.A., Cavazza, W., Robertson, A.H.F., Crasquin-Soleau, S. (Editors): Peri-Tethys Memoir 6: Peri-Tethyan Rift/Wrench Basins and Passive Margins. Mémoires du Muséum national d’Histoire naturelle, Paris, vol. 186, s. 295– 346.
- 1 2 Robinson, A.G., Rudat, J.H., Banks, C.J., Wiles, R.L.F., 1996: Petroleum geology of the Black Sea. Marine and Petroleum Geology, 13, s. 195 – 223
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierne more
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
